Saturday 29 August 2020

nIti SatakaM (Miscellaneous) – नीति शतकं (विविधविषयकाः) – 1 – 10


nIti SatakaM  (Miscellaneous) – नीति शतकं  (विविधविषयकाः) – 1 – 10

SlOka 1
AlasyaM hi manushyANAM SarIrasthO mahAnripuH |
nAstyudyamasamO bandhuH kRtvA yaM nAvasIdati || 1 ||

mahAnripuH – mahAripuH
kRtvA yaM – kurvANO

AlasyaM hi manushyANAM SarIrasthO mahAn-ripuH |
nAsti-udyama-samO bandhuH kRtvA yaM na-avasIdati || 1 ||

आलस्यं हि मनुष्याणां शरीरस्थो महान्रिपुः ।
नास्त्युद्यमसमो बन्धुः कृत्वा यं नावसीदति ।। 1 ।।

महान्रिपुः - महारिपुः
कृत्वा यं - कुर्वाणो

आलस्यं हि मनुष्याणां शरीरस्थो महान्-रिपुः ।
नास्ति-उद्यम-समो बन्धुः कृत्वा यं न-अवसीदति ।। 1 ।।

Laziness is the terrible enemy residing within the body of men. There is no friend like enterprise, carrying out which, one does not perish.

மனிதனுக்கு, உடலிலுள்ளவற்றிலெல்லாம், சோம்பேறித்தனமே பெரும் பகையாம். கடும் உழைப்புக்கு நிகரான சுற்றமில்லை; அதனையுடைத்தவன் கெடுவதில்லை.

SlOka 2
kO lAbhO guNisangamaH kimasukhaM prAjnEtaraiH sangatiH
kA hAniH samayacyutirnipuNatA kA dharmatattvE ratiH |
kaH SUrO vijitEndriyaH priyatamA kA(a)nuvratA kiM dhanaM
vidyA kiM sukhamapravAsagamanaM rAjyaM kimAjnAphalam || 2 ||

kO lAbhO guNi-sangamaH kiM-asukhaM prAjna-itaraiH sangatiH
kA hAniH samaya-cyutiH-nipuNatA kA dharma-tattvE ratiH |
kaH SUrO vijita-indriyaH priyatamA kA-anuvratA kiM dhanaM
vidyA kiM sukhaM-apravAsa-gamanaM rAjyaM kiM-AjnA-phalam || 2 ||

को लाभो गुणिसङ्गमः किमसुखं प्राज्ञेतरैः सङ्गतिः
का हानिः समयच्युतिर्निपुणता का धर्मतत्त्वे रतिः ।
कः शूरो विजितेन्द्रियः प्रियतमा काऽनुव्रता किं धनं
विद्या किं सुखमप्रवासगमनं राज्यं किमाज्ञाफलम् ।। 2 ।।

को लाभो गुणि-सङ्गमः किं-असुखं प्राज्ञ-इतरैः सङ्गतिः
का हानिः समय-च्युतिः-निपुणता का धर्म-तत्त्वे रतिः ।
कः शूरो विजित-इन्द्रियः प्रियतमा का-अनुव्रता किं धनं
विद्या किं सुखं-अप्रवास-गमनं राज्यं किं-आज्ञा-फलम् ।। 2 ।।

What is truly a gain? The company of the virtuous. What is misery? The company of the unwise. What is loss? Wasting time. What is proficiency? Finding joy in righteous principles? Who is a hero? One who conquers his senses. Who is most beloved? A devoted wife. What is wealth? Learning. What is happiness? Not having to migrate. What is kingship? The power to command.

அடையத் தகுந்தது எது? நல்லோரிணக்கம். துன்பம் யாது? கல்வியற்றவரின் தொடர்பு. இழப்பு யாது? நேரத்தை வீணாக்குதல். திறமை யாது? அறவழிக் கோட்பாடுகளில் விருப்பம். வீரன் யார்? புலன்களை வென்றவன். பிரியமானவள் யார்? ஈடுபாடுடைய மனைவி. செல்வம் யாது? கல்வி. இன்பம் யாது? நாடு துறவாமை. கொற்றம் யாது? ஆளுகை.

SlOka 3
mAlatIkusumasyEva dvE gatI ha manasvinaH |
mUrdhni vA sarvalOkasya SIryatE vana Eva vA || 3 ||

mAlatI-kusumasya-iva dvE gatI ha manasvinaH |
mUrdhni vA sarva-lOkasya SIryatE vana Eva vA || 3 ||

(almost repeat of SlOka 33)

मालतीकुसुमस्येव द्वे गती ह मनस्विनः ।
मूर्ध्नि वा सर्वलोकस्य शीर्यते वन एव वा ।। 3 ।।

मालती-कुसुमस्य-इव द्वे गती ह मनस्विनः ।
मूर्ध्नि वा सर्व-लोकस्य शीर्यते वन एव वा ।। 3 ।।

A high-minded person has (only) two kinds of existence, like that of a Malati flower. Either they adorn the crest of all the world, or wither away in wilderness.

மேன்மக்களுக்கு, சாதிமல்லியைப் போன்று, இரண்டே போக்காம் – யாவர் தலையையும் அலங்கரித்தல், அன்றேல் காட்டில் வாடிப்போதல்.

மேன்மக்கள், மலர்களைப் போன்று அடிபணிந்திருக்க மாட்டாரென.
33-வது செய்யுள் நோக்கவும்.

SlOka 4
apriyavacanadaridraiH priyavacanADhyaiH svadAraparitushTaiH |
paraparivAdanivRttaiH kvacitkvacinmaNDitA vasudhA || 4 ||

apriya-vacana-daridraiH priya-vacana-ADhyaiH svadAra-paritushTaiH |
para-parivAda-nivRttaiH kvacit-kvacit-maNDitA vasudhA || 4 ||

अप्रियवचनदरिद्रैः प्रियवचनाढ्यैः स्वदारपरितुष्टैः ।
परपरिवादनिवृत्तैः क्वचित्क्वचिन्मण्डिता वसुधा ।। 4 ।।

अप्रिय-वचन-दरिद्रैः प्रिय-वचन-आढ्यैः स्वदार-परितुष्टैः ।
पर-परिवाद-निवृत्तैः क्वचित्-क्वचित्-मण्डिता वसुधा ।। 4 ।।

The earth is adorned here and there by people who are impoverished in unpleasant words, rich in pleasing words, delighted (only) with their wives and averse to criticising others.

தகாத சொல்லவற்றவராலும், இனிய சொல்லுடைத்தவராலும், தன்மனையால் மட்டுமே மகிழ்வோராலும், பிற நிந்தை செய்யாதவராலும், உலகு ஆங்காங்கு அலங்கரிக்கப்படுகின்றது.

SlOka 5
EkEnApi hi SUrENa pAdAkrAntaM mahItalam |
kriyatE bhAskarENEva sphArasphuritatEjasA || 5 ||

EkEna-api hi SUrENa pAda-AkrAntaM mahI-talam |
kriyatE bhAskarENa-iva sphAra-sphurita-tEjasA || 5 ||

एकेनापि हि शूरेण पादाक्रान्तं महीतलम् ।
क्रियते भास्करेणेव स्फारस्फुरिततेजसा ।। 5 ।।

एकेन-अपि हि शूरेण पाद-आक्रान्तं मही-तलम् ।
क्रियते भास्करेण-इव स्फार-स्फुरित-तेजसा ।। 5 ।।

Just as the earth is suffused with the rays from abundantly shining brilliance of the sun, it is overpowered by the tread of even one heroic man.

சூரியனின் விரிந்து பரந்த ஒளிக் கிரணங்கள் போன்று, ஒரேயொரு சூரனாகிலும், புவியனைத்தினையும் அடிமை கொள்கின்றான்.

SlOka 6
lajjAguNaughajananIM jananImiva svAM-
atyantaSuddhahRdayAmanuvartamAnAm |
tEjasvinaH sukhamasUnapi saMtyajanti
satyavratavyasaninO na punaH pratijnAm || 6 ||

lajjA-guNa-Ogha-jananIM jananIM-iva svAM-
atyanta-Suddha-hRdayAM-anuvartamAnAm |
tEjasvinaH sukhaM-asUn-api saMtyajanti
satya-vrata-vyasaninO na punaH pratijnAm || 6 ||

लज्जागुणौघजननीं जननीमिव स्वां-
अत्यन्तशुद्धहृदयामनुवर्तमानाम् ।
तेजस्विनः सुखमसूनपि संत्यजन्ति
सत्यव्रतव्यसनिनो न पुनः प्रतिज्ञाम् ।। 6 ।।

लज्जा-गुण-ओघ-जननीं जननीं-इव स्वां-
अत्यन्त-शुद्ध-हृदयां-अनुवर्तमानाम् ।
तेजस्विनः सुखं-असून्-अपि संत्यजन्ति
सत्य-व्रत-व्यसनिनो न पुनः प्रतिज्ञाम् ।। 6 ।।

Brave men, striving to be always truthful, happily give up even their lives for rather than their promise, which, (to them) is like one’s own mother, immensely pure-hearted and loyal, and the source of modesty and a host of other virtues.

அடக்கம் முதலான மற்று அனைத்து நற்குணங்களுக்கும் ஆதாரமானதும், உள்ளத்தினை மிக்கு தூய்மையாக வைத்திருப்பதுவும், பெற்றவளைப் போன்று, தூய உள்ளத்துடன், எவ்வமயமும் துணையிருப்பதுவுமான,  உண்மையின் வழி நிற்கும் விரதத்தினை மேற்கொண்ட, மகிமை படைத்தோர், தம்முடைய விரதத்தினைத் துறப்பதினும், உவந்து உயிர் துறப்பர். 

SlOka 7
agrAhyaM hRdayaM yathaiva vadanaM yaddarpaNAntargataM
bhAvaH parvatasUkshmamArgavishamaH strINAM na vijnAyatE|
cittaM pushkarapatratOyataralaM vidvadbhirASaMsitaM
nArI nAma vishAnkurairiva latA dOshaiH samaM vardhitA || 7 ||

agrAhyaM hRdayaM yathA-Eva vadanaM yat-darpaNa-antargataM
bhAvaH parvata-sUkshma-mArga-vishamaH strINAM na vijnAyatE|
cittaM pushkara-patra-tOya-taralaM vidvadbhiH-ASaMsitaM
nArI nAma visha-ankuraiH-iva latA dOshaiH samaM vardhitA || 7 ||

(This SlOka is found as part of SRngAra SatakaM)

अग्राह्यं हृदयं यथैव वदनं यद्दर्पणान्तर्गतं
भावः पर्वतसूक्ष्ममार्गविषमः स्त्रीणां न विज्ञायते।
चित्तं पुष्करपत्रतोयतरलं विद्वद्भिराशंसितं
नारी नाम विषाङ्कुरैरिव लता दोषैः समं वर्धिता ।। 7 ।।

अग्राह्यं हृदयं यथा-एव वदनं यत्-दर्पण-अन्तर्गतं
भावः पर्वत-सूक्ष्म-मार्ग-विषमः स्त्रीणां न विज्ञायते।
चित्तं पुष्कर-पत्र-तोय-तरलं विद्वद्भिः-आशंसितं
नारी नाम विष-अङ्कुरैः-इव लता दोषैः समं वर्धिता ।। 7 ।।

Like unto the face reflected in a mirror the heart of woman cannot be caught (comprehended); their feeling, intricate like the faint mountain-track, cannot be gauged; their heart has been described by the wise as fickle like water on a lotus-leaf; a woman growing with faults is, evidently, like a creeper growing with its poisonous shoots.
(Translation of this SlOka into English is as given in the book of Sri MR Kale)
(It is considered that this SlOka is an interpolation as it does not belong to the category of ‘nIti’.)

கண்ணாடியில் பிரதிபலிக்கும் முகத்தின் நிழலினை எங்ஙனம் கவர இயலாதோ, அங்ஙனமே, பெண்ணுள்ளத்தினை ஆழம் காண இயலாதென, அவர்கள் உள்ளப் பாங்கினையறிதல், குறுகிய, வளைவு நெளிவுகளுடைய மலைப் பாதையினைக் கடப்பதைப் போன்று, கடினமானதென, அவர்கள் மனம் தாமரை இலை நீர் போன்று நிலையற்றதென, அறிஞர்கள் கூறுவர்.  குற்றங்களுடன் வளரும் பெண், நஞ்சுக் குருத்துக்களுடைய கொடி போன்றாம்.

SlOka 8
abhimukhanihatasya satastishThatu tAvajjayO(a)thavA svargaH |
ubhayabalasAdhuvAdaH SravaNasukhOsau batAtyartham || 8 ||

SravaNasukhOsau batAtyartham – SravaNasukhasyaiva nAstyantaH

abhimukha-nihatasya sataH-tishThatu tAvat-jayaH-athavA svargaH |
ubhaya-bala-sAdhu-vAdaH SravaNa-sukhaH-asau bata-atyartham || 8 ||

अभिमुखनिहतस्य सतस्तिष्ठतु तावज्जयोऽथवा स्वर्गः ।
उभयबलसाधुवादः श्रवणसुखोसौ बतात्यर्थम् ।। 8 ।।

श्रवणसुखोसौ बतात्यर्थम् - श्रवणसुखस्यैव नास्त्यन्तः

अभिमुख-निहतस्य सतः-तिष्ठतु तावत्-जयः-अथवा स्वर्गः ।
उभय-बल-साधु-वादः श्रवण-सुखः-असौ बत-अत्यर्थम् ।। 8 ।।

Leave aside the question whether a good man, wounded in the battlefront, shall attain victory or heaven; the appreciation of both the armies is, indeed, very pleasing to the ear.

போர்முனையில், பகைவனை எதிர்கொண்டு வீழ்ந்தவன், வெற்றி யடைவானா அல்லது வானுலகம் செல்வானா, என்பதிருக்கட்டும். இரு தரப்பினரின் பாராட்டுதலும், காதுகளுக்குப் பெரும் இன்பமளிக்குமன்றோ!

SlOka 9
ityEtasminvA niravadhicamatkRtyatiSayE
varAhO vA rAhuH prabhavati camatkAravishayaH ||
mahImEkO magnAM yadayamavahaddhanta salilE
SiraHSEshaH SatruM nigilati paraH saMtyajati ca || 9 ||

iti-Etasmin-vA niravadhi-camatkRti-atiSayE
varAhO vA rAhuH prabhavati camatkAra-vishayaH ||
mahIm-EkO magnAM yat-ayam-avahad-hanta salilE
SiraHSEshaH SatruM nigilati paraH saMtyajati ca || 9 ||

इत्येतस्मिन्वा निरवधिचमत्कृत्यतिशये
वराहो वा राहुः प्रभवति चमत्कारविषयः ।।
महीमेको मग्नां यदयमवहद्धन्त सलिले
शिरःशेषः शत्रुं निगिलति परः संत्यजति च ।। 9 ।।

इति-एतस्मिन्-वा निरवधि-चमत्कृति-अतिशये
वराहो वा राहुः प्रभवति चमत्कार-विषयः ।।
महीम्-एको मग्नां यत्-अयम्-अवहद्-हन्त सलिले
शिरःशेषः शत्रुं निगिलति परः संत्यजति च ।। 9 ।।

In this (universe) of immensely endless wonders, Varaha and Rahu are powerful objects of amazement. One lifted the earth submerged in water, and the other, with only a head remaining, swallows and releases his enemy.

இயற்கையின் அனைத்து விதமான அதிசயங்களிலும் இரண்டு – வராகமும் ராகுவும் - வியப்பூட்டுகின்றன. புவி நீரில் மூழ்கியபோது, வராகம், புவியினை தன்னந்தனியே தூக்கிப் பிடித்தது. தலைமட்டுமே மிகுந்த ராகுவோ, தனது எதிரியை (சூரியனை) விழுங்கிய பின், அவனை விட்டுவிடுகின்றான்.

வராகம் – விஷ்ணுவின் அவதாரம்.
ராகு என்ற அசுரனுக்கு, தலை மட்டுமே மிகுந்துள்ளது என.

SlOka 10
udanvacchannA bhUH sa ca nidhirapAM yOjanaSataM
sadA pAnthaH pUshA gaganaparimANaM kalayati |
iti prAyO bhAvAH sphuradavadhimudrAmukulitAH
satAM prajnOnmEshaH punarayamasImA vijayatE || 10 ||

udanvat-channA bhUH sa ca nidhiH-apAM yOjana-SataM
sadA pAnthaH pUshA gagana-parimANaM kalayati |
iti prAyO bhAvAH sphurad-avadhi-mudrA-mukulitAH
satAM prajnA-unmEshaH punaH-ayam-asImA vijayatE || 10 ||

(This SlOka is found in Vijnana Satakam)

उदन्वच्छन्ना भूः स च निधिरपां योजनशतं
सदा पान्थः पूषा गगनपरिमाणं कलयति ।
इति प्रायो भावाः स्फुरदवधिमुद्रामुकुलिताः
सतां प्रज्ञोन्मेषः पुनरयमसीमा विजयते ।। 10 ।।

उदन्वत्-छन्ना भूः स च निधिः-अपां योजन-शतं
सदा पान्थः पूषा गगन-परिमाणं कलयति ।
इति प्रायो भावाः स्फुरद्-अवधि-मुद्रा-मुकुलिताः
सतां प्रज्ञा-उन्मेषः पुनः-अयम्-असीमा विजयते ।। 10 ।।

The earth is bounded by the ocean. The ocean is a hundred Yojanas wide.  Sun, the eternal pilgrim, spans the expanse of the sky. Thus, things are generally limited to clearly-seen boundaries. It is the blossoming of the wisdom of great people that conquers limits.

புவியினை நீரினால் சூழ்ந்துள்ள ஆழ்கடல், நூறு யோஜனை தூரம் பரந்தது. எவ்வமயமும், தனது பாதையில் பயணிக்கும் சூரியனோ, ஆகாயம் முழுவதினையும் அளக்கின்றான். இங்ஙனம், அனைத்துமே தமது நிர்ணியிக்கப்பட்ட வரம்பினுள் இயங்குகின்றன. ஆனால் அனைத்தையும் வெல்லத்தக்க, ஞானியின் அறிவினுக்கோர் எல்லையில்லை.

ஒரு யோஜனை – நான்கு காதங்கள்.


No comments:

Post a Comment