Sunday 10 May 2020

nIti SatakaM - नीति शतकं – 41 - 50


nIti SatakaM - नीति शतकं – 41 - 50


SlOka 41
yasyAsti vittaM sa naraH kulInaH
sa paNDitaH sa SrutavAn-guNajnaH |
sa Eva vaktA sa ca darSanIyaH
sarvE guNAH kAncanamASrayantE || 41 ||

kAncanamASrayantE – kAncanamASrayanti

yasya-asti vittaM sa naraH kulInaH
sa paNDitaH sa SrutavAn-guNajnaH |
sa Eva vaktA sa ca darSanIyaH
sarvE guNAH kAncanam-ASrayantE || 41 ||

यस्यास्ति वित्तं स नरः कुलीनः
स पण्डितः स श्रुतवान्-गुणज्ञः ।
स एव वक्ता स च दर्शनीयः
सर्वे गुणाः काञ्चनमाश्रयन्ते ।। 41 ।।

काञ्चनमाश्रयन्ते - काञ्चनमाश्रयन्ति

यस्य-अस्ति वित्तं स नरः कुलीनः
स पण्डितः स श्रुतवान्-गुणज्ञः ।
स एव वक्ता स च दर्शनीयः
सर्वे गुणाः काञ्चनम्-आश्रयन्ते ।। 41 ।।

A man who has wealth is high-born and a scholar. He is learned and discerning. He alone is eloquent and handsome. All virtues depend on gold (wealth).

எந்த மனிதனிடத்தில் செல்வம் உள்ளதோ, அவனே நற்குலத்தோன், அவனே புலவன், அவனே அறிவாளி, அவனே பகுத்தறிவாளன், அவனே பேச்சாளன், அவனே நோக்கத் தக்கவன். அனைத்து பண்புகளும், செல்வத்தினையே சார்ந்துள்ளனவன்றோ.

SlOka 42
daurmantryAnnRpatirvinaSyati yatiH sangAt sutO lAlanAd-
viprO(a)nadhyayanAt kulaM kutanayAcchIlaM khalOpAsanAt |
hrIrmadyAdanavEkshaNAdapi kRshiH snEhaH pravAsASrayAn-
maitrI cApraNayAt samRddhiranayAt tyAgapramAdAddhanam || 42 ||

tyAgapramAdAddhanam – tyAgaH pramAdAddhanam – tyAgAtpramAdAddhanam

daurmantryAt-nRpatiH-vinaSyati yatiH sangAt sutO lAlanAt-
vipraH-anadhyayanAt kulaM kutanayAt-SIlaM khala-upAsanAt |
hrIH-madyAt-anavEkshaNAt-api kRshiH snEhaH pravAsa-ASrayAt-
maitrI ca-apraNayAt samRddhiH-anayAt tyAga-pramAdAt-dhanam || 42 ||

दौर्मन्त्र्यान्नृपतिर्विनश्यति यतिः सङ्गात् सुतो लालनाद्-
विप्रोऽनध्ययनात् कुलं कुतनयाच्छीलं खलोपासनात् ।
ह्रीर्मद्यादनवेक्षणादपि कृषिः स्नेहः प्रवासाश्रयान्-
मैत्री चाप्रणयात् समृद्धिरनयात् त्यागप्रमादाद्धनम् ।। 42 ।।

त्यागप्रमादाद्धनम् - त्यागः प्रमादाद्धनम् - त्यागात्प्रमादाद्धनम्

दौर्मन्त्र्यात्-नृपतिः-विनश्यति यतिः सङ्गात् सुतो लालनात्-
विप्रः-अनध्ययनात् कुलं कुतनयात्-शीलं खल-उपासनात् ।
ह्रीः-मद्यात्-अनवेक्षणात्-अपि कृषिः स्नेहः प्रवास-आश्रयात्-
मैत्री च-अप्रणयात् समृद्धिः-अनयात् त्याग-प्रमादात्-धनम् ।। 42 ।।

A king is ruined by evil counsel, a Sanyasi by attachment and a child by indulgence. A Brahmin is ruined by not studying (the Vedas), a family by a wicked son and good conduct by serving an evil-doer. Modesty is lost by wine, cultivated land by neglect, and affection by a sojourn abroad. Friendship is destroyed by lack of solicitude, abundance by mismanagement, and wealth by careless spending.

மந்திரியின் தவறான ஆலோசனையால், அரசன் அழிகின்றான். துறவி, உலகப் பற்றினாலும், மகன், செல்லத்தாலும், பிராமணன், வேதம் ஓதாமையாலும், குலம், தீய மகனாலும், ஒழுக்கம், தீயோரைப் பணிதலாலும், தன்னடக்கம், கள்ளாலும், வேளாண்மை, கண்காணிப்பின்மையாலும், உறவு, நாடு விட்டுப் போவதாலும், நட்பு, அக்கறை இன்மையாலும், செழிப்பு, நிருவாகக் குறையாலும், செல்வம், கவனமற்ற செலவழிப்பினாலும் நாசமடைகின்றன.

SlOka 43
dAnaM bhOgO nASastisrO gatayO bhavanti vittasya |
yO na dadAti na bhunktE tasya tRtIyA gatirbhavati || 43 ||

dAnaM bhOgO nASaH-tisrO gatayO bhavanti vittasya |
yO na dadAti na bhunktE tasya tRtIyA gatiH-bhavati || 43 ||

दानं भोगो नाशस्तिस्रो गतयो भवन्ति वित्तस्य ।
यो न ददाति न भुङ्क्ते तस्य तृतीया गतिर्भवति ।। 43 ।।

दानं भोगो नाशः-तिस्रो गतयो भवन्ति वित्तस्य ।
यो न ददाति न भुङ्क्ते तस्य तृतीया गतिः-भवति ।। 43 ।।

Charity, enjoyment, and ruin are the three ways of wealth to go spent. He who neither gives nor enjoys has the third course (left for his wealth).

கொடை, துய்த்தல், அழிவு ஆகிய மூன்று வழிகள் உண்டு செல்வம் கழிவதற்கு.  கொடையுமற்ற, துய்த்தலுமற்றவனின் செல்வம், மூன்றாவது வழியையே (அழிவை) அடைகின்றது.  

SlOka 44
maNiH SANOllIDhaH samaravijayI hEtinihatO
madakshINO nAgaH Saradi saridASyAnapulinA |
kalASEshaScandraH suratamRditA bAlavanitA
tanimnA SObhantE galitavibhavAScArthishu janAH || 44 ||

hEtinihatO - hEtidalitO
madakshINO – madakshIbO
saridASyAnapulinA – saritaH SyAnapulinA
janAH – narAH

maNiH SANa-ullIDhaH samara-vijayI hEti-nihatO
mada-kshINO nAgaH Saradi sarid-ASyAnapulinA |
kalA-SEshaH-candraH surata-mRditA bAla-vanitA
tanimnA SObhantE galita-vibhavAH-ca-arthishu janAH || 44 ||

मणिः शाणोल्लीढः समरविजयी हेतिनिहतो
मदक्षीणो नागः शरदि सरिदाश्यानपुलिना ।
कलाशेषश्चन्द्रः सुरतमृदिता बालवनिता
तनिम्ना शोभन्ते गलितविभवाश्चार्थिषु जनाः ।। 44 ।।

हेतिनिहतो - हेतिदलितो
मदक्षीणो - मदक्षीबो
सरिदाश्यानपुलिना - सरितः श्यानपुलिना
जनाः - नराः

मणिः शाण-उल्लीढः समर-विजयी हेति-निहतो
मद-क्षीणो नागः शरदि सरिद्-आश्यानपुलिना ।
कला-शेषः-चन्द्रः सुरत-मृदिता बाल-वनिता
तनिम्ना शोभन्ते गलित-विभवाः-च-अर्थिषु जनाः ।। 44 ।।

A gem polished on a grindstone, a victor of a battle injured with weapons, an elephant weakened by rutting, a river’s sandy bed shrunken in autumn, the moon with a single digit left, a young woman weary with love sports and people whose wealth is reduced by giving to seekers – all these shine due to their emaciation.

சாணைக் கல்லில் தீட்டப்பட்ட மணியும், அம்பினால் தாக்கப்பட்ட, போரில் வென்றவனும், மதத்தினால் மெலிந்த களிறும், இலையுதிர் காலத்தில் மணல் திட்டுக்கள் நடுவே ஆறும், ஒரு பிறையே எஞ்சிய மதியும், காம கேளிக்கைகளில் மெலிந்த இளம் பெண்ணும், (இரப்போருக்கு அளித்த) கொடையினால் செல்வம் குன்றியோரும் – (இவை யாவுமே) மெலிந்தே சிறக்கும்.

மணல் திட்டுக்கள் நடுவே ஆறு – வெள்ளம் வடிந்தபின் மணல் திட்டுக்களிடையே ஆறு தெளிவான நீரோடுவதால் சிறக்கும்.

SlOka 45
parikshINaH kaScitspRhayati yavAnAM prasRtayE
sa paScAt saMpUrNaH kalayati dharitrIM tRNasamAm |
ataScAnaikAntyAdgurulaghutayA(a)rthEshu dhaninAm-
avasthA vastUni prathayati ca saMkOcayati ca || 45 ||

parikshINaH kaScit-spRhayati yavAnAM prasRtayE
sa paScAt saMpUrNaH kalayati dharitrIM tRNa-samAm |
ataH-ca-anaikAntyAd-guru-laghutayA-arthEshu dhaninAM-
avasthA vastUni prathayati ca saMkOcayati ca || 45 ||

परिक्षीणः कश्चित्स्पृहयति यवानां प्रसृतये
स पश्चात् संपूर्णः कलयति धरित्रीं तृणसमाम् ।
अतश्चानैकान्त्याद्गुरुलघुतयाऽर्थेषु धनिनाम्-
अवस्था वस्तूनि प्रथयति च संकोचयति च ।। 45 ।।

परिक्षीणः कश्चित्-स्पृहयति यवानां प्रसृतये
स पश्चात् संपूर्णः कलयति धरित्रीं तृण-समाम् ।
अतः-च-अनैकान्त्याद्-गुरु-लघुतया-अर्थेषु धनिनां-
अवस्था वस्तूनि प्रथयति च संकोचयति च ।। 45 ।।

An impoverished man desires a handful of grains. When he is affluent, he considers the world as equal to just a blade of grass. Hence, due to the variability of worth or triviality of things, (we can say that) it is one’s position that enhances or reduces (the value of) objects.

வறியோன் கையளவு தானியமே விழைகின்றான். பின்னர் அவனே செழிப்படைந்தபின், புவியையும் புல்லுக்கு நிகராகக் கருதுகின்றான். எனவே, விழையும் பொருளின் பெருமையும் சிறுமையும் எண்ணத்தில் மாறுபடும் தன்மையதனால், பொருள், அதனை உடைத்தவனின் நிலையை பொறுத்து, பெருகியோ, சுருங்கியோ காணப்படுகின்றது எனலாம். 

SlOka 46
rAjan dudhukshasi yadi kshitidhEnumEtAM
tEnAdya vatsamiva lOkamamuM pushANa |
tasmiMSca samyaganiSaM paripOshyamANE
nAnAphalaiH phalati kalpalatEva bhUmiH || 46 ||

rAjan dudhukshasi yadi kshiti-dhEnum-EtAM
tEna-adya vatsam-iva lOkam-amuM pushANa |
tasmin-ca samyag-aniSaM paripOshyamANE
nAnA-phalaiH phalati kalpa-latA-iva bhUmiH || 46 ||

राजन् दुधुक्षसि यदि क्षितिधेनुमेतां
तेनाद्य वत्समिव लोकममुं पुषाण ।
तस्मिंश्च सम्यगनिशं परिपोष्यमाणे
नानाफलैः फलति कल्पलतेव भूमिः ।। 46 ।।

राजन् दुधुक्षसि यदि क्षिति-धेनुम्-एतां
तेन-अद्य वत्सम्-इव लोकम्-अमुं पुषाण ।
तस्मिन्-च सम्यग्-अनिशं परिपोष्यमाणे
नाना-फलैः फलति कल्प-लता-इव भूमिः ।। 46 ।।

O King, if you wish to milk the cow that is this earth, nourish now the people of the world, like a calf. When the calf is well-cared, the earth yields all fruits, like the desire-granting creeper.

அரசே! இந்தப் புவியெனும் பசுவினைக் கறக்க விரும்புவாயாகில், முதலில் இவ்வுலகினைக் கன்றெனப் பேணுவாய். அங்ஙனம் சீரிய வகையில் எவ்வமயமும் உலகினைப் பேணுவாயாகில், இந்தப் புவி, கற்பகக் கொடிபோன்று, பல்வகையான பயன்களையும் தரும். 

இவ்வுலகினைஇவ்வுலக மக்கள்

SlOka 47
satyAnRtA ca parushA priyavAdinI ca
hiMsrA dayAlurapi cArthaparA vadAnyA |
nityavyayA pracuranityadhanAgamA ca
vArAnganEva nRpanItiranEkarUpA || 47 ||

satyA-anRtA ca parushA priya-vAdinI ca
hiMsrA dayAluH-api ca-arthaparA vadAnyA |
nitya-vyayA pracura-nitya-dhana-AgamA ca
vArAnganA-iva nRpa-nItiH-anEka-rUpA || 47 ||

सत्यानृता च परुषा प्रियवादिनी च
हिंस्रा दयालुरपि चार्थपरा वदान्या ।
नित्यव्यया प्रचुरनित्यधनागमा च
वाराङ्गनेव नृपनीतिरनेकरूपा ।। 47 ।।

सत्या-अनृता च परुषा प्रिय-वादिनी च
हिंस्रा दयालुः-अपि च-अर्थपरा वदान्या ।
नित्य-व्यया प्रचुर-नित्य-धन-आगमा च
वाराङ्गना-इव नृप-नीतिः-अनेक-रूपा ।। 47 ।।

Now true, now false, sometimes harsh, sometimes pleasing, hurtful and merciful at different times, greedy and generous by turns, always spending and accumulating lots of wealth – the policy of kings, like a courtesan, has many forms.

மெய்யனாக, பொய்யனாக, கடுஞ்சொல்லோனாக, இன்சொல்லோனாக, கொடியவனாக, கருணையுள்ளத்தோனாக, கஞ்சனாக, ஈகையனாக, என்றும் செலவாளியாக, என்றும் பெருஞ்செல்வம் ஈட்டுவோனாக – அரசனின் நீதி, வேசியர் போன்று, பல்லுருவங்கள் ஏற்குமே.

SlOka 48
AjnA kIrtiH pAlanaM brAhmaNAnAM
dAnaM bhOgO mitrasaMrakshaNaM ca |
yEshAmEtE shaDguNA na pravRttAH
kO(a)rthastEshAM pArthivOpASrayENa || 48 ||

AjnA kIrtiH pAlanaM brAhmaNAnAM
dAnaM bhOgO mitra-saMrakshaNaM ca |
yEshAm-EtE shaDguNA na pravRttAH
kaH-arthaH-tEshAM pArthiva-upASrayENa || 48 ||

आज्ञा कीर्तिः पालनं ब्राह्मणानां
दानं भोगो मित्रसंरक्षणं च ।
येषामेते षड्गुणा न प्रवृत्ताः
कोऽर्थस्तेषां पार्थिवोपाश्रयेण ।। 48 ।।

आज्ञा कीर्तिः पालनं ब्राह्मणानां
दानं भोगो मित्र-संरक्षणं च ।
येषाम्-एते षड्गुणा न प्रवृत्ताः
कः-अर्थः-तेषां पार्थिव-उपाश्रयेण ।। 48 ।।

What is the use of seeking sanctuary with kings, to those who do not cultivate these six qualitites : power to command, fame, the nurturance of Brahmanas, charity, gratification and the protection of friends.

ஆளுகை, புகழ், வேதியரைப் பேணுதல், ஈகை, நுகர்ச்சி, நட்பினைப் பேணுதல் – இந்த ஆறு நற்பண்புகளும் எந்த மன்னனிடத்தில் இல்லையோ, அவனை அண்டியவருக்குப் பயன்தான் என்ன?

SlOka 49
yaddhAtrA nijabhAlapaTTalikhitaM stOkaM mahadvA dhanaM
tat prApnOti marusthalE(a)pi nitarAM mErau tatO nAdhikam |
tadvIrO bhava vittavatsu kRpaNAM vRttiM vRthA mA kRthAH
kUpE paSya payOnidhAvapi ghaTO gRhNAti tulyaM jalam || 49 ||

yat-dhAtrA nija-bhAla-paTTa-likhitaM stOkaM mahat-vA dhanaM
tat prApnOti maru-sthalE-api nitarAM mErau tatO na-adhikam |
tat-vIrO bhava vittavatsu kRpaNAM vRttiM vRthA mA kRthAH
kUpE paSya payO-nidhau-api ghaTO gRhNAti tulyaM jalam || 49 ||

यद्धात्रा निजभालपट्टलिखितं स्तोकं महद्वा धनं
तत् प्राप्नोति मरुस्थलेऽपि नितरां मेरौ ततो नाधिकम् ।
तद्वीरो भव वित्तवत्सु कृपणां वृत्तिं वृथा मा कृथाः
कूपे पश्य पयोनिधावपि घटो गृह्णाति तुल्यं जलम् ।। 49 ।।

यत्-धात्रा निज-भाल-पट्ट-लिखितं स्तोकं महत्-वा धनं
तत् प्राप्नोति मरु-स्थले-अपि नितरां मेरौ ततो न-अधिकम् ।
तत्-वीरो भव वित्तवत्सु कृपणां वृत्तिं वृथा मा कृथाः
कूपे पश्य पयो-निधौ-अपि घटो गृह्णाति तुल्यं जलम् ।। 49 ।।

Whatever is the wealth written on one’s forehead, a little or lots, one will attain that even in a desert, and not more even on the golden mountain, Meru. Therefore, be fearless and do not grovel before the rich. Know that a pitcher takes in the same quantity of water from a well as from the ocean.

உனது நெற்றிப் பட்டத்தில், படைத்தவனால் எவ்வளவு செல்வம்  எழுதப்பட்டுள்ளதோ – சிறிதளவோ அல்லது மிகுதியாகவோ – (நீ இருப்பது) பாலைவனமாகிலும், அது உனக்குக் கிட்டும்; ஆனால், (நீ இருப்பது) மேரு மலையாகிலும், அதைவிட அதிகம் கிடைக்காது. எனவே, தைரியமாக இரு, செல்வந்தர்களிடம் வீணாகத் தாழ்ந்து போகாதே. கிணறாகிலும், கடலாகிலும், குடம், தன்னளவே நீர் கொள்ளுமெனக் கண்டுகொள்வாய்.
மேரு மலை – பொன்னும் மணியும் நிறைந்த மலை

SlOka 50
tvamEva cAtakAdhArOsIti kEshAM na gOcaraH |
kimambhOda-varAsmAkaM kArpaNyOktiM pratIkshasE || 50 ||

cAtakAdhArOsIti – cAtakAdhAra Iti
varAsmAkaM – vadAsmAkaM

tvam-Eva cAtaka-AdhAraH-asi-iti kEshAM na gOcaraH |
kim-ambhOda-vara-asmAkaM kArpaNya-uktiM pratIkshasE || 50 ||

त्वमेव चातकाधारोसीति केषां न गोचरः ।
किमम्भोद-वरास्माकं कार्पण्योक्तिं प्रतीक्षसे ।। 50 ।।

चातकाधारोसीति - चातकाधार ईति
वरास्माकं - वदास्माकं

त्वम्-एव चातक-आधारः-असि-इति केषां न गोचरः ।
किम्-अम्भोद-वर-अस्माकं कार्पण्य-उक्तिं प्रतीक्षसे ।। 50 ।।

O Eminent cloud! Who does not know that you are the sole life-support of the Chataka birds? Why then do you wait for our pitiful entreaties?

கார்முகிலே! நீயே சாதகப் பறவையினுக்கு ஆதாரம் என யாருக்குத் தெரியாது? (பின்) நீயேன் எமது பணிவான வேண்டுகோளுக்காகக் காத்திருக்கின்றாய், சொல்.
சாதகப் பறவை முகில் நீரைத்தான் அருந்துமென்பர்

2 comments:

  1. Thanks a lot, kindly post all the verses with English and Tamil meanings like these. Can you please clarify as to why the English transliterated verses are posted twice with some differences?
    God bless!

    ReplyDelete
    Replies
    1. Sir,
      The second version is the word-by-word splitted version. This enables viewers to compare meanings with the corresponding words.
      V Govindan

      Delete