Friday 17 April 2020

nIti SatakaM - नीति शतकं -21 to 30

                                        nIti SatakaM - नीति शतकं -21 to 30 

SlOka 21


kshAntiScEt kavacEna kiM kimaribhiH krOdhO(a)sti cEddEhinAM
jnAtiScEdanalEna kiM yadi suhRd divyaushadhaiH kiM phalam |
kiM sarpairyadi durjanAH kimu dhanairvidyAnavadyA yadi
vrIDA cEtkimu bhUshaNaiH sukavitA yadyasti rAjyEna kim || 21 ||

kshAntiH-cEt kavacEna kiM kim-aribhiH krOdhaH-asti cEd-dEhinAM
jnAtiH-cEd-analEna kiM yadi suhRd divya-aushadhaiH kiM phalam |
kiM sarpaiH-yadi durjanAH kimu dhanaiH-vidyA-anavadyA yadi
vrIDA cEt-kimu bhUshaNaiH sukavitA yadi-asti rAjyEna kim || 21 ||

क्षान्तिश्चेत् कवचेन किं किमरिभिः क्रोधोऽस्ति चेद्देहिनां
ज्ञातिश्चेदनलेन किं यदि सुहृद् दिव्यौषधैः किं फलम् ।
किं सर्पैर्यदि दुर्जनाः किमु धनैर्विद्यानवद्या यदि
व्रीडा चेत्किमु भूषणैः सुकविता यद्यस्ति राज्येन किम् ।। 21 ।।

क्षान्तिः-चेत् कवचेन किं किम्-अरिभिः क्रोधः-अस्ति चेद्-देहिनां
ज्ञातिः-चेद्-अनलेन किं यदि सुहृद् दिव्य-औषधैः किं फलम् ।
किं सर्पैः-यदि दुर्जनाः किमु धनैः-विद्या-अनवद्या यदि
व्रीडा चेत्-किमु भूषणैः सुकविता यदि-अस्ति राज्येन किम् ।। 21 ।।

When one has forgiveness, what need is served by an armour? When there is anger, why do people need (other) enemies? What use is there for fire when kinsfolk exist (to cause destruction)? What purpose can medicines serve when there is a friend (to help healing)? If there are evil people, serpents are not necessary and neither is wealth, when there is defect-free learning. What is the use of ornaments when one has modesty, and if one has beautiful poetry, even kingship has no value.

பொறுமை உண்டாகில், (வேறு) கவசம் எதற்கு? மனிதனுக்கு சினமுண்டாகில், வேறு எதிரி எதற்கு? நெருங்கிய சுற்றமுண்டாகில், நெருப்பு எதற்கு? நட்புண்டாகில், தெய்வ மூலிகைகள் எதற்கு? தீயோர் உண்டாகில், பாம்பு எதற்கு? குற்றமற்ற கல்வியுண்டாகில், செல்வம் எதற்கு? அடக்கம் உண்டாகில், அணிகலன் எதற்கு? நற்கவிதையுண்டாகில், அரசாண்மையும் எதற்கு?

நெருப்பு எதற்கு – சுற்றமே நெருப்பூட்டுமென
மூலிகைகள் எதற்கு – நட்பே நலமுண்டாக்குமென

SlOka 22

dAkshiNyaM svajanE dayA parajanE SAThyaM durjanE
prItiH sAdhujanE nayO nRpajanE vidvajjanEpyArjavam |
SauryaM SatrujanE kshamA gurujanE nArIjanE dhUrtatA
yE caivaM purushAH kalAsu kuSalAstEshvEva lOkasthitiH || 22 ||

nArIjanE dhUrtatA – kAntAjanE dhRshTatA

dAkshiNyaM svajanE dayA para-janE SAThyaM durjanE
prItiH sAdhu-janE nayO nRpa-janE vidvad-janE-api-Arjavam |
SauryaM Satru-janE kshamA guru-janE nArI-janE dhUrtatA
yE caivaM purushAH kalAsu kuSalAaH-tEshu-Eva lOka-sthitiH || 22 ||

दाक्षिण्यं स्वजने दया परजने शाठ्यं दुर्जने
प्रीतिः साधुजने नयो नृपजने विद्वज्जनेप्यार्जवम् ।
शौर्यं शत्रुजने क्षमा गुरुजने नारीजने धूर्तता
ये चैवं पुरुषाः कलासु कुशलास्तेष्वेव लोकस्थितिः ।। 22 ।।

नारीजने धूर्तता - कान्ताजने धृष्टता

दाक्षिण्यं स्वजने दया पर-जने शाठ्यं दुर्जने
प्रीतिः साधु-जने नयो नृप-जने विद्वद्-जने-अपि-आर्जवम् ।
शौर्यं शत्रु-जने क्षमा गुरु-जने नारी-जने धूर्तता
ये चैवं पुरुषाः कलासु कुशलाः-तेषु-एव लोक-स्थितिः ।। 22 ।।

The stability of the world depends on those men alone, who are skilled in the arts and who display kindness to kinsfolk, compassion to others, deceit towards evildoers, friendship to good people, diplomacy to kings, honesty to the learned, bravery to foes, patience with elders and tact with women.

சுற்றத்தாரோடு அன்பு, மற்றவரோடு கருணை, தீயவரோடு தந்திரம், நல்லவரோடு நட்பு, அரசினரோடு நயம், கற்றவரோடு நாணயம், பகைவரோடு வீரம், மூத்தவரோடு பொறுமை, பெண்களோடு சாமர்த்தியம் – இத்தகைய பண்புகளில் தேர்ந்த மக்களால்தான் உலகம் நிலைக்கின்றது.

SlOka 23

jADyaM dhiyO harati sincati vAci satyaM
mAnOnnatiM diSati pApamapAkarOti |
cEtaH prasAdayati dikshu tanOti kIrtiM
satsangatiH kathaya kiM na karOti puMsAm || 23 ||

jADyaM dhiyO harati sincati vAci satyaM
mAna-unnatiM diSati pApam-apAkarOti |
cEtaH prasAdayati dikshu tanOti kIrtiM
sat-sangatiH kathaya kiM na karOti puMsAm || 23 ||

जाड्यं धियो हरति सिञ्चति वाचि सत्यं
मानोन्नतिं दिशति पापमपाकरोति ।
चेतः प्रसादयति दिक्षु तनोति कीर्तिं
सत्सङ्गतिः कथय किं न करोति पुंसाम् ।। 23 ।।

जाड्यं धियो हरति सिञ्चति वाचि सत्यं
मान-उन्नतिं दिशति पापम्-अपाकरोति ।
चेतः प्रसादयति दिक्षु तनोति कीर्तिं
सत्-सङ्गतिः कथय किं न करोति पुंसाम् ।। 23 ।।

Association with good people removes dullness of the intellect, infuses one’s speech with truth, confers dignity, removes sin, gives clarity and joy to the heart and brings fame in all directions. Tell me, what does it not do for men?

அறிவீனத்தைப் போக்கும், வாய்மையினை வளர்க்கும், மேன்மையினைக் கொடுக்கும், பாவத்தினைக் களையும், நல்ல உள்ளத்தைத் தரும், நாற்றிசையிலும் புகழ் பரவச் செய்யும் – நல்லோரிணக்கம் மனிதருக்கு என்ன செய்யாது, சொல். 

SlOka 24

jayanti tE sukRtinO rasasiddhAH kavISvarAH
nAsti yEshAM yaSaHkAyE jarAmaraNajaM bhayam || 24 ||

jayanti tE sukRtinO rasa-siddhAH kavi-ISvarAH
nAsti yEshAM yaSaH-kAyE jarA-maraNajaM bhayam || 24 ||

जयन्ति ते सुकृतिनो रससिद्धाः कवीश्वराः
नास्ति येषां यशःकाये जरामरणजं भयम् ।। 24 ।।

जयन्ति ते सुकृतिनो रस-सिद्धाः कवि-ईश्वराः
नास्ति येषां यशः-काये जरा-मरणजं भयम् ।। 24 ।।

Victorious are the fortunate great poets, who have mastered the Rasas. Their body of fame knows no fear of old age and death.

வெல்வரே, (ஒன்பது) சுவைகளில் தேர்ந்த, அந்தச் சிறந்த கவியரசர்கள். இல்லை அச்சம், அவர்தம் புகழுடம்புக்கு, முதுமை, சாவினால்.

ஒன்பது காவியச்சுவைகள் – சிங்காரம், வீரம், கருணை, வியப்பு, நகை, அச்சம், இழிப்பு, கோபம், அமைதி.  (தாயன்பு பத்தாவது சுவையென்பர்)

SlOka 25

sUnuH saccaritaH satI priyatamA svAmI prasAdOnmukhaH
snigdhaM mitramavancakaH parijanO nishklESalESaM manaH |
AkArO ruciraH sthiraSca vibhavO vidyAvadAtaM mukhaM
tushTE vishTapakashTahAriNi harau saMprApyatE dEhinA || 25 ||

vishTapakashTahAriNi harau - vishTapahAriNIshTadaharau

sUnuH saccaritaH satI priyatamA svAmI prasAda-unmukhaH
snigdhaM mitram-avancakaH parijanO nishklESa-lESaM manaH |
AkArO ruciraH sthiraSca vibhavO vidyA-avadAtaM mukhaM
tushTE vishTapa-kashTa-hAriNi harau saMprApyatE dEhinA || 25 ||

सूनुः सच्चरितः सती प्रियतमा स्वामी प्रसादोन्मुखः
स्निग्धं मित्रमवञ्चकः परिजनो निष्क्लेशलेशं मनः ।
आकारो रुचिरः स्थिरश्च विभवो विद्यावदातं मुखं
तुष्टे विष्टपकष्टहारिणि हरौ संप्राप्यते देहिना ।। 25 ।।

विष्टपकष्टहारिणि हरौ - विष्टपहारिणीष्टदहरौ

सूनुः सच्चरितः सती प्रियतमा स्वामी प्रसाद-उन्मुखः
स्निग्धं मित्रम्-अवञ्चकः परिजनो निष्क्लेश-लेशं मनः ।
आकारो रुचिरः स्थिरश्च विभवो विद्या-अवदातं मुखं
तुष्टे विष्टप-कष्ट-हारिणि हरौ संप्राप्यते देहिना ।। 25 ।।

Only when Hari, the remover of the troubles of the world, is pleased,  a man gets the following -  a son with noble qualities, a loving, noble wife, a charitable master, an affectionate friend, loyal servants, a mind that is light with no worries, a charming form, lasting wealth and a face radiant with knowledge.

நன்னடத்தையுள்ள மகன், ஒழுக்கமும் அன்புமுடைய மனைவி, கொடைவள்ளலென எசமான், பிரியமான நண்பன், வஞ்சனை செய்யாத பணியாளர், சிறிதும் கவலையற்ற  இலேசான மனம், இனிய உருவம், நிலையான செல்வம், கல்வியினால் ஒளிரும் முகம் – இவை யாவற்றையும் மனிதன் அடையப்பெறலாமே, பல்லுலகினையும் காத்து, வேண்டியதருளும் அரியைத் தொழுதால்.

SlOka 26

prANAghAtAnnivRttiH paradhanaharaNE saMyamaH satyavAkyaM
kAlE SaktyA pradAnaM yuvatijanakathA mUkabhAvaH parEshAm |
tRshNAsrOtOvibhangO gurushu ca vinayaH sarvabhUtAnukampA
sAmAnyaH sarvaSAstrEshvanupahatavidhiH SrEyasAmEsha panthAH || 26 ||

prANa-AghAtAt-nivRttiH para-dhana-haraNE saMyamaH satya-vAkyaM
kAlE SaktyA pradAnaM yuvatijanakathA mUkabhAvaH parEshAm |
tRshNA-srOtO-vibhangO gurushu ca vinayaH sarva-bhUta-anukampA
sAmAnyaH sarva-SAstrEshu-anupahata-vidhiH SrEyasAm-Esha panthAH || 26 ||

प्राणाघातान्निवृत्तिः परधनहरणे संयमः सत्यवाक्यं
काले शक्त्या प्रदानं युवतिजनकथा मूकभावः परेषाम् ।
तृष्णास्रोतोविभङ्गो गुरुषु च विनयः सर्वभूतानुकम्पा
सामान्यः सर्वशास्त्रेष्वनुपहतविधिः श्रेयसामेष पन्थाः ।। 26 ।।

प्राण-आघातात्-निवृत्तिः पर-धन-हरणे संयमः सत्य-वाक्यं
काले शक्त्या प्रदानं युवतिजनकथा मूकभावः परेषाम् ।
तृष्णा-स्रोतो-विभङ्गो गुरुषु च विनयः सर्व-भूत-अनुकम्पा
सामान्यः सर्व-शास्त्रेषु-अनुपहत-विधिः श्रेयसाम्-एष पन्थाः ।। 26 ।।

Abstaining from killing, restraint in taking others’ wealth , truthful speech, charity according to means, at the right time, muteness in talking about others’ wives, restricting the stream of desire, humility to elders, kindness to all creatures – this is the path to welfare, unfailing and universal to all scriptures.

உயிர்களைக் கொல்லாமை, பிறர் செல்வத்தினைப் பறிக்காத கட்டுப்பாடு, உண்மையான சொல், தக்கவமயத்தில், இயன்றளவு கொடை, பிறன்மனை குறித்துப் பேசாமை, பேராசை கொள்ளாமை, மூத்தோரிடம் பணிவு, அனைத்துயிர்களிடமும் கருணை – இவை யாவும், மேன்மையடைய, அனைத்து நூல்களிலும் பொதுவாக உரைக்கப்பெற்ற, தவறாத விதிகளாம்.  

SlOka 27

prArabhyatE na khalu vighnabhayEna nIcaiH
prArabhya vighnavihatA viramanti madhyAH |
vighnaiH punaH punarapi pratihanyamAnAH
prArabdhamuttamajanA na parityajanti || 27 ||

uttamajanA – uttamaguNA

prArabhyatE na khalu vighna-bhayEna nIcaiH
prArabhya vighna-vihatA viramanti madhyAH |
vighnaiH punaH punarapi prati-hanyamAnAH
prArabdham-uttama-janA na parityajanti || 27 ||

प्रारभ्यते न खलु विघ्नभयेन नीचैः
प्रारभ्य विघ्नविहता विरमन्ति मध्याः ।
विघ्नैः पुनः पुनरपि प्रतिहन्यमानाः
प्रारब्धमुत्तमजना न परित्यजन्ति ।। 27 ।।

उत्तमजना - उत्तमगुणा

प्रारभ्यते न खलु विघ्न-भयेन नीचैः
प्रारभ्य विघ्न-विहता विरमन्ति मध्याः ।
विघ्नैः पुनः पुनरपि प्रति-हन्यमानाः
प्रारब्धम्-उत्तम-जना न परित्यजन्ति ।। 27 ।।

Nothing is begun by the lowly, for fear of hurdles. Average people begin (something) but stop when interrupted by troubles. Even if repeatedly beset by difficulties, great people do not abandon what they have begun.

இடைஞ்சல்களுக்கு அஞ்சி எதனையும் தொடங்கவே மாட்டார், கீழோர். தொடங்கிய பின், இடைஞ்சல்களைக் கண்டு நிறுத்திடுவர் சாதாரணமானோர். இடைஞ்சல்கள் திரும்பத் திரும்ப நேர்ந்தாலும், தொடங்கியதைக் கைவிட மாட்டார் மேலோர்.

SlOka 28

priyA nyAyyA vRttirmalinamasubhangE(a)pyasukaraM
tvasantO nAbhyarthyAH suhRdapi na yAcyaH kRSadhanaH |
vipadyuccaiH sthEyaM padamanuvidhEyaM ca mahatAM
satAM kEnOddishTaM vishamamasidhArAvratamidam || 28 ||

tvasantO - asantO

priyA nyAyyA vRttiH-malinam-asubhangE-api-asukaraM
tu-asantO na-abhyarthyAH suhRd-api na yAcyaH kRSa-dhanaH |
vipadi-uccaiH sthEyaM padam-anuvidhEyaM ca mahatAM
satAM kEna-uddishTaM vishamam-asidhArA-vratam-idam || 28 ||

प्रिया न्याय्या वृत्तिर्मलिनमसुभङ्गेऽप्यसुकरं
त्वसन्तो नाभ्यर्थ्याः सुहृदपि न याच्यः कृशधनः ।
विपद्युच्चैः स्थेयं पदमनुविधेयं च महतां
सतां केनोद्दिष्टं विषममसिधाराव्रतमिदम् ।। 28 ।।

त्वसन्तो - असन्तो

प्रिया न्याय्या वृत्तिः-मलिनम्-असुभङ्गे-अपि-असुकरं
तु-असन्तो न-अभ्यर्थ्याः सुहृद्-अपि न याच्यः कृश-धनः ।
विपदि-उच्चैः स्थेयं पदम्-अनुविधेयं च महतां
सतां केन-उद्दिष्टं विषमम्-असिधारा-व्रतम्-इदम् ।। 28 ।।

Who showed this avowed path, difficult as walking on the razor’s edge, to good people: pleasant yet fair conduct, a wrong deed being impossible even when one’s life is in peril,  no supplication to the wicked, never beseeching a friend who has little wealth, high-mindedness in adversity and deference to great people ?

இனியதும், நேர்மையுமான நடத்தை, உயிருக்கு இடர் நேரினும், பாவம் செய்யாதிருத்தல், தீயோரிடம் பணியாமை, நண்பனாகிலும், வறியவனிடம் இரவாமை, பெருந்துயர் நேரினும் நிலையாயிருத்தல், உத்தமர்களின் வழி நடத்தல் – இத்தகைய, வாள்முனை விரதம் போன்ற கடினமான நெறிமுறைகளை, நல்லோருக்கு யார் பகன்றனர்?

வாள்முனை விரதம் – வாள்முனையில் உறங்குவது போன்ற விரதம்

SlOka 29

kshutkshAmO(a)pi jarAkRSO(a)pi SithilaprAyO(a)pi kashTAM daSAm-
ApannO(a)pi vipannadIdhitirapi prANEshu naSyatsvapi |
mattEbhEndravibhinnakumbhakavalagrAsaikabaddhaspRhaH
kiM jIrNaM tRNamatti mAnamahatAmagrEsaraH kEsariH || 29 ||

naSyatsvapi – gacchatsvapi

kshut-kshAmaH-api jarA-kRSaH-api Sithila-prAyaH-api kashTAM daSAm-
ApannaH-api vipanna-dIdhitiH-api prANEshu naSyatsu-api |
matta-ibha-indra-vibhinna-kumbha-kavala-grAsa-Eka-baddha-spRhaH
kiM jIrNaM tRNa-matti mAna-mahatAm-agrEsaraH kEsariH || 29 ||

क्षुत्क्षामोऽपि जराकृशोऽपि शिथिलप्रायोऽपि कष्टां दशाम्-
आपन्नोऽपि विपन्नदीधितिरपि प्राणेषु नश्यत्स्वपि ।
मत्तेभेन्द्रविभिन्नकुम्भकवलग्रासैकबद्धस्पृहः
किं जीर्णं तृणमत्ति मानमहतामग्रेसरः केसरिः ।। 29 ।।

नश्यत्स्वपि - गच्छत्स्वपि

क्षुत्-क्षामः-अपि जरा-कृशः-अपि शिथिल-प्रायः-अपि कष्टां दशाम्-
आपन्नः-अपि विपन्न-दीधितिः-अपि प्राणेषु नश्यत्सु-अपि ।
मत्त-इभ-इन्द्र-विभिन्न-कुम्भ-कवल-ग्रास-एक-बद्ध-स्पृहः
किं जीर्णं तृण-मत्ति मान-महताम्-अग्रेसरः केसरिः ।। 29 ।।

Even when weak with hunger, thin due to old age, largely unsteady and in a pitiable condition, with his lustre and vitality lost, will the lion, foremost among the proud and great, eat dry grass? His desire is fixed on devouring mouthfuls from the crown of a rutting elephant split open (by himself.)

பட்டினியால் வாடினாலும், முதுமையினால் மெலிந்து, நலிந்தாலும், துன்ப நிலை நேர்ந்தாலும், வலிமையும் பொலிவும் குன்றினாலும், உயிர் பிரிவதாயிருந்தாலும், உலர்ந்த புல்லினை விரும்புமோ, மதக்களிற்றின் நொறுங்கிய மண்டைக் கவளத்திலேயே குறியாகவுள்ள, பெருமை மிக்கோரில் தலையாய சிங்கம்?

SlOka 30

svalpasnAyuvasAvaSEshamalinaM nirmAMsamapyasthikaM
SvA labdhvA paritOshamEti na tu tattasya kshudhASAntayE |
siMhO jambukamankamAgatamapi tyaktvA nihanti dvipaM
sarvaH kRcchragatO(a)pi vAnchati janaH sattvAnurUpaM phalaM || 30 ||

svalpa-snAyu-vasA-avaSEsha-malinaM nirmAMsam-api-asthikaM
SvA labdhvA paritOsham-Eti na tu tat-tasya kshudhA-SAntayE |
siMhO jambukam-ankam-Agatam-api tyaktvA nihanti dvipaM
sarvaH kRcchra-gataH-api vAnchati janaH sattva-anurUpaM phalaM || 30 ||

स्वल्पस्नायुवसावशेषमलिनं निर्मांसमप्यस्थिकं
श्वा लब्ध्वा परितोषमेति न तु तत्तस्य क्षुधाशान्तये ।
सिंहो जम्बुकमङ्कमागतमपि त्यक्त्वा निहन्ति द्विपं
सर्वः कृच्छ्रगतोऽपि वाञ्छति जनः सत्त्वानुरूपं फलं ।। 30 ।।

स्वल्प-स्नायु-वसा-अवशेष-मलिनं निर्मांसम्-अपि-अस्थिकं
श्वा लब्ध्वा परितोषम्-एति न तु तत्-तस्य क्षुधा-शान्तये ।
सिंहो जम्बुकम्-अङ्कम्-आगतम्-अपि त्यक्त्वा निहन्ति द्विपं
सर्वः कृच्छ्र-गतः-अपि वाञ्छति जनः सत्त्व-अनुरूपं फलं ।। 30 ।।

A dog gets satisfaction with a small bone, with a little fat and muscle on it, even if it is fleshless and not enough to satiate its hunger. A lion rejects a jackal available at hand, and kills an elephant. Everyone desires a goal matching his strength, even if he has to go through difficulty.

இறைச்சியற்ற, தசையும் வசையும் சிறிதே ஒட்டிக்கொண்டிருக்கும், தூசு படிந்த, எலும்புத் துண்டினையும் அடைந்த நாய், தன்னுடைய பசியினை அது போக்க முடியாதாகிலும், அதனால் மகிழ்வடைகின்றது. சிங்கமோ, தனது பிடியலகப்பட்ட நரியை விடுத்து, யானையைக் கொல்லும். அனைவரும், துன்பம் நேரிடினும், தங்கள் இயற்கைக்கேற்பவே பயனை விரும்புவர்.




No comments:

Post a Comment