Saturday 28 March 2020

nIti SatakaM - नीति शतकं - 11 to 20


nIti SatakaM - नीति शतकं -11 to 20 
Sloka 11

SakyO vArayituM jalEna hutabhukchatrENa sUryAtapO
nAgEndrO niSitAnkuSEna samadO daNDEna gOgardabhau |
vyAdhirbhEshajasangrahaiSca vividhairmantraprayOgairvishaM
sarvasyaushadhamasti SAstravihitaM mUrkhasya nAstyaushadham || 11 ||

SakyO vArayituM jalEna hutabhuk-chatrENa sUryA-tapO
nAgEndrO niSita-ankuSEna samadO daNDEna gO-gardabhau |
vyAdhiH-bhEshaja-sangrahaiSca vividhaiH-mantra-prayOgaiH-vishaM
sarvasya-aushadham-asti SAstra-vihitaM mUrkhasya nAsti-aushadham || 11 ||

शक्यो वारयितुं जलेन हुतभुक्छत्रेण सूर्यातपो
नागेन्द्रो निशिताङ्कुशेन समदो दण्डेन गोगर्दभौ ।
व्याधिर्भेषजसङ्ग्रहैश्च विविधैर्मन्त्रप्रयोगैर्विषं
सर्वस्यौषधमस्ति शास्त्रविहितं मूर्खस्य नास्त्यौषधम् ।। 11 ।।

शक्यो वारयितुं जलेन हुतभुक्-छत्रेण सूर्या-तपो
नागेन्द्रो निशित-अङ्कुशेन समदो दण्डेन गो-गर्दभौ ।
व्याधिः-भेषज-सङ्ग्रहैश्च विविधैः-मन्त्र-प्रयोगैः-विषं
सर्वस्य-औषधम्-अस्ति शास्त्र-विहितं मूर्खस्य नास्ति-औषधम् ।। 11 ।।

Fire can be extinguished by water and the sun’s heat countered with an umbrella. With a sharp goad the best of elephants in rut, is controlled. The bull and the donkey are restrained with a stick. Diseases can be cured with a bouquet of medicines. Poison can be neutralized with Mantras. Everything has a remedy in the books of knowledge, but there is none for a fool.

நெருப்பினை நீராலும், சூரிய வெப்பத்தைக் குடையினாலும், யானையை கூரிய அங்குசத்தினாலும், சீரும் காளையையும், கழுதையையும், தடியினாலும், நோயினை பல்வகையான மருந்துகளாலும், நச்சினை பலவித மந்திரங்களுரைத்தும், வெல்ல இயலும்; யாவற்றிற்கும், சாத்திரங்கள் விதித்த மருந்துண்டு; மருந்தில்லை, முட்டாளுக்கே.

Sloka 12

sAhityasangItakalAvihInaH sAkshAtpaSuH pucchavishANahInaH |
tRNaM na khAdannapi jIvamAnaH tadbhAgadhEyaM paramaM paSUnAm || 12 ||

sAhitya-sangIta-kalA-vihInaH sAkshAt-paSuH puccha-vishANa-hInaH |
tRNaM na khAdan-api jIvamAnaH tad-bhAgadhEyaM paramaM paSUnAm || 12 ||

साहित्यसङ्गीतकलाविहीनः साक्षात्पशुः पुच्छविषाणहीनः ।
तृणं न खादन्नपि जीवमानः तद्भागधेयं परमं पशूनाम् ।। 12 ।।

साहित्य-सङ्गीत-कला-विहीनः साक्षात्-पशुः पुच्छ-विषाण-हीनः ।
तृणं न खादन्-अपि जीवमानः तद्-भागधेयं परमं पशूनाम् ।। 12 ।।

Bereft of literature, music and arts, a man is but a beast without a tail and horns. It’s the great fortune of the animals that he can survive without eating grass.

இயல், இசை, நாடகம் மற்றும் கலைகளற்றவன்,  கொம்பும், வாலுமற்ற வெறும் மிருகமே; அவன் புல்லைப் புசிக்காமலிருத்தலொன்றே மிருகங்கள் செய்திட்ட பெரும் பேறாகுமன்றோ!

Sloka 13

yEshAM na vidyA na tapO na dAnaM jnAnaM na SIlaM na guNO na dharmaH |
tE martyalOkE bhuvi bhArabhUtAH manushyarUpENa mRgAScaranti || 13 ||

yEshAM na vidyA na tapO na dAnaM jnAnaM na SIlaM na guNO na dharmaH |
tE martya-lOkE bhuvi bhArabhUtAH manushya-rUpENa mRgAH-caranti || 13 ||

येषां न विद्या न तपो न दानं ज्ञानं न शीलं न गुणो न धर्मः ।
ते मर्त्यलोके भुवि भारभूताः मनुष्यरूपेण मृगाश्चरन्ति ।। 13 ।।

येषां न विद्या न तपो न दानं ज्ञानं न शीलं न गुणो न धर्मः ।
ते मर्त्य-लोके भुवि भारभूताः मनुष्य-रूपेण मृगाः-चरन्ति ।। 13 ।।

Those without learning, penance, charity, awareness, good conduct and righteousness, are animals roaming in human garb, and are a burden to this earth.

கல்வி, தவம், கொடை, ஞானம், நன்னடத்தை, நற்பண்பு, அறம் இவையற்றோர் எவரோ, அவர் மனிதருலகில், புவிக்குச் சுமையென, மானிட உருவில் திரியும் மிருகங்களே.

ஞானம் - தன்னையறிதல்

Sloka 14

varaM parvatadurgEshu bhrAntaM vanacaraiH saha |
na mUrkhajana samparkaH surEndrabhavanEshvapi || 14 ||

varaM parvata-durgEshu bhrAntaM vana-caraiH saha |
na mUrkha-jana samparkaH surEndra-bhavanEshu-api || 14 ||

वरं पर्वतदुर्गेषु भ्रान्तं वनचरैः सह ।
न मूर्खजन सम्पर्कः सुरेन्द्रभवनेष्वपि ।। 14 ।।

वरं पर्वत-दुर्गेषु भ्रान्तं वन-चरैः सह ।
न मूर्ख-जन सम्पर्कः सुरेन्द्र-भवनेषु-अपि ।। 14 ।।

Roaming in unapproachable mountains in the company of forest-dwellers, is superior to the company of fools even if in the palaces of Indra’s heaven.

செல்லவொண்ணா மலைப்பகுதியில் காட்டு மக்களுடன் திரிவது மேலாமே, இந்திர பவனங்களில் முட்டாட்களோடு தொடர்பு கொள்வதினும்.

Sloka 15

SAstrOpaskRtaSabdasundaragiraH SishyapradEyAgamA
vikhyAtAH kavayO vasanti vishayE yasya prabhOrnirdhanAH |
tajjADyaM vasudhAdhipasya kavayO hyarthaM vinApISvarAH
kutsyAH syuH kuparIkshakA na maNayO yairarghataH pAtitAH || 15 ||

kavayO hyarthaM – kavayastvarthaM

SAstra-upaskRta-Sabda-sundara-giraH Sishya-pradEya-AgamA
vikhyAtAH kavayO vasanti vishayE yasya prabhOH-nirdhanAH |
tat-jADyaM vasudhA-adhipasya kavayO hi-arthaM vinApi-ISvarAH
kutsyAH syuH kuparIkshakA na maNayO yaiH-arghataH pAtitAH || 15 ||

शास्त्रोपस्कृतशब्दसुन्दरगिरः शिष्यप्रदेयागमा
विख्याताः कवयो वसन्ति विषये यस्य प्रभोर्निर्धनाः ।
तज्जाड्यं वसुधाधिपस्य कवयो ह्यर्थं विनापीश्वराः
कुत्स्याः स्युः कुपरीक्षका न मणयो यैरर्घतः पातिताः ।। 15 ।।

कवयो ह्यर्थं - कवयस्त्वर्थं

शास्त्र-उपस्कृत-शब्द-सुन्दर-गिरः शिष्य-प्रदेय-आगमा
विख्याताः कवयो वसन्ति विषये यस्य प्रभोः-निर्धनाः ।
तत्-जाड्यं वसुधा-अधिपस्य कवयो हि-अर्थं विनापि-ईश्वराः
कुत्स्याः स्युः कुपरीक्षका न मणयो यैः-अर्घतः पातिताः ।। 15 ।।

The king, in whose territory well-known, learned people, whose words are embellished by the Shastras and hence pleasing, whose knowledge of sacred works is worthy of imparting to disciples, live in poverty - it speaks of the ruler’s ignorance indeed. Learned ones are masters even without wealth. The gem appraisers are to blame, and not the gems, if the latter are valued less than their real worth.

எந்த புகழ்பெற்ற புலவனின் மொழி, சாத்திரங்களால் அலங்கரிப்பட்ட இனீய சொற்களோடு கூடிய, மாணாக்கர்களுக்கு வழங்கத்தக்க, புனித நூல்களோ, அத்தகையோன், வறியோனாக எந்த அரசனின் ஆட்சியில் வாழ்கின்றானோ, அது அந்த அரசனின் முட்டாள்தனத்தைக் காட்டும் . புலவர்கள் செல்வமற்றோராயினும், மேலோரே.  வைரத்தின் தரமறியத் தெரியாமற்போனால் அது  ஆய்வாளன் குற்றமே, மணியினுடையதல்ல.

Sloka 16

harturyAti na gOcaraM kimapi SaM pushNAti yatsarvadA-
hyarthibhyaH pratipAdyamAnamaniSaM prApnOti vRddhiM parAM |
kalpAntEshvapi na prayAti nidhanaM vidyAkhyamantardhanaM
yEshAM tAnprati mAnamujjhata nRpAH kastaiH saha spardhatE || 16 ||

sarvadAhyarthibhyaH – sarvadA(a)pyarthibhyaH 

hartuH-yAti na gOcaraM kimapi SaM pushNAti yat-sarvadA-
hi-arthibhyaH pratipAdyamAnam-aniSaM prApnOti vRddhiM parAM |
kalpAntEshu-api na prayAti nidhanaM vidyA-Akhyam-antardhanaM
yEshAM tAn-prati mAnam-ujjhata nRpAH kaH-taiH saha spardhatE || 16 ||

हर्तुर्याति न गोचरं किमपि शं पुष्णाति यत्सर्वदा-
ह्यर्थिभ्यः प्रतिपाद्यमानमनिशं प्राप्नोति वृद्धिं परां ।
कल्पान्तेष्वपि न प्रयाति निधनं विद्याख्यमन्तर्धनं
येषां तान्प्रति मानमुज्झत नृपाः कस्तैः सह स्पर्धते ।। 16 ।।

सर्वदाह्यर्थिभ्यः - सर्वदाऽप्यर्थिभ्यः 

हर्तुः-याति न गोचरं किमपि शं पुष्णाति यत्-सर्वदा-
हि-अर्थिभ्यः प्रतिपाद्यमानम्-अनिशं प्राप्नोति वृद्धिं परां ।
कल्पान्तेषु-अपि न प्रयाति निधनं विद्या-आख्यम्-अन्तर्धनं
येषां तान्-प्रति मानम्-उज्झत नृपाः कः-तैः सह स्पर्धते ।। 16 ।।

Learning is the invisible wealth that cannot be touched by a thief, that gives supreme benefits, that always increases when distributed to seekers, and does not get destroyed even when the world comes to an end. O kings, give up arrogance towards those who have this wealth. Who can compete with them?

கள்வரால் கவரப்பட இயலாதது, எவ்வமயமும் விவரிக்க இயலா களிப்பருள்வது, வேண்டுவோருக்களித்தால் எல்லையின்றிப் பெருகுவது, உலகின் முடிவினிலும் அழியாதது, கல்வியெனும் பெருஞ்செல்வமே.
மன்னா! அச்செல்வம் பெற்றவரிடம் நீ செருக்கடையாதே. அவருக்கீடேது?

Sloka 17

adhigataparamArthAn paNDitAn mAvamaMsthA-
stRNamiva laghu lakshmIrnaiva tAn saMruNaddhi |
abhinavamadalEkhASyAmagaNDasthalAnAM
na bhavati bisatanturvAraNaM vAraNAnAm || 17 ||

adhigata-paramArthAn paNDitAn mA-avamaMsthAH-
tRNam-iva laghu lakshmIH-naiva tAn saMruNaddhi |
abhinava-mada-lEkhA-SyAma-gaNDa-sthalAnAM
na bhavati bisatantuH-vAraNaM vAraNAnAm || 17 ||

अधिगतपरमार्थान् पण्डितान् मावमंस्था-
स्तृणमिव लघु लक्ष्मीर्नैव तान् संरुणद्धि ।
अभिनवमदलेखाश्यामगण्डस्थलानां
न भवति बिसतन्तुर्वारणं वारणानाम् ।। 17 ।।

अधिगत-परमार्थान् पण्डितान् मा-अवमंस्थाः-
तृणम्-इव लघु लक्ष्मीः-नैव तान् संरुणद्धि ।
अभिनव-मद-लेखा-श्याम-गण्ड-स्थलानां
न भवति बिसतन्तुः-वारणं वारणानाम् ।। 17 ।।

Do not disrespect wise people who have mastered the highest truth. Wealth, worthless as grass to them, does not constrain them. A lotus fibre cannot stop elephants whose cheeks are darkened by marks of fresh rut.

மெய்யறிவு அடையப்பெற்ற அறிஞர்களை அவமதிக்காதே. புல்லைப்போன்று மதிப்பற்றது செல்வம், அவர் குறுக்கே நிற்காது. மதம் ஒழுகும் கருத்த நெற்றிக்குழி கொண்ட களிற்றினுக்கு, தாமரைத் தண்டுதான் குறுக்கிடுமோ?

Sloka 18

ambhOjinIvananivAsavilAsamEva
haMsasya hanti nitarAM kupitO vidhAtA |
na tvasya dugdhajalabhEdavidhau prasiddhAM
vaidagdhyakIrtimapahartumasau samarthaH || 18 ||

nivAsa - vihAra

ambhOjinI-vana-nivAsa-vilAsam-Eva
haMsasya hanti nitarAM kupitO vidhAtA |
na tu-asya dugdha-jala-bhEda-vidhau prasiddhAM
vaidagdhya-kIrtim-apahartum-asau samarthaH || 18 ||

अम्भोजिनीवननिवासविलासमेव
हंसस्य हन्ति नितरां कुपितो विधाता ।
न त्वस्य दुग्धजलभेदविधौ प्रसिद्धां
वैदग्ध्यकीर्तिमपहर्तुमसौ समर्थः ।। 18 ।।

निवास - विहार

अम्भोजिनी-वन-निवास-विलासम्-एव
हंसस्य हन्ति नितरां कुपितो विधाता ।
न तु-अस्य दुग्ध-जल-भेद-विधौ प्रसिद्धां
वैदग्ध्य-कीर्तिम्-अपहर्तुम्-असौ समर्थः ।। 18 ।।

The Creator, if angered, may rob the swan of the pleasure of living in a cluster of lotus plants, but he is incapable of taking away its wide fame for its skill in separating milk from water.
(A powerful king may deprive the poets and scholars of wealth and comfort, but cannot take away their abilities.)

பிரமனும், அன்னத்தின் மீது, மிக்கு கோபம் கொண்டால், அது நீரில், தாமரையிலைப் படுக்கையில் வாழும் வசதியைத்தான் பறிக்க இயலும். ஆனால், நீரினின்றும் பாலைப் பிரிக்கும், உலகப் புகழ்பெற்ற, அன்னத்தின் திறமையை பறிக்க இயலாது. 

அரசன் புலவரிடம் கோபம் கொண்டால், அவர் வசதிகளைப் பறிக்கலாம். ஆனால், அவர் புலமையை ஒன்றும் செய்ய இயலாது என்பது உவமானத்தினால் விளக்கப்படுகின்றது.

Sloka 19

kEyUrANi na bhUshayanti purushaM hArA na candrOjjvalA
na snAnaM na vilEpanaM na kusumaM nAlankRtA mUrdhajAH |
vANyEkA samalankarOti purushaM yA saMskRtA dhAryatE
kshIyantE khalu bhUshaNAni satataM vAgbhUshaNaM bhUshaNam || 19 ||
                          
kEyUrANi na bhUshayanti purushaM hArA na candra-ujjvalA
na snAnaM na vilEpanaM na kusumaM na-alankRtA mUrdhajAH |
vANI-EkA samalankarOti purushaM yA saMskRtA dhAryatE
kshIyantE khalu bhUshaNAni satataM vAk-bhUshaNaM bhUshaNam || 19 ||

केयूराणि न भूषयन्ति पुरुषं हारा न चन्द्रोज्ज्वला
न स्नानं न विलेपनं न कुसुमं नालङ्कृता मूर्धजाः ।
वाण्येका समलङ्करोति पुरुषं या संस्कृता धार्यते
क्षीयन्ते खलु भूषणानि सततं वाग्भूषणं भूषणम् ।। 19 ।।
                    
केयूराणि न भूषयन्ति पुरुषं हारा न चन्द्र-उज्ज्वला
न स्नानं न विलेपनं न कुसुमं न-अलङ्कृता मूर्धजाः ।
वाणी-एका समलङ्करोति पुरुषं या संस्कृता धार्यते
क्षीयन्ते खलु भूषणानि सततं वाक्-भूषणं भूषणम् ।। 19 ।।

Armlets and necklaces shining like the moon, do not adorn a person. Nor do baths, perfumes, flowers and decked hair. Refined speech alone adorns the person bearing it. All ornaments fade away; the ornament of speech is the only lasting one.

கேயூரம் மனிதனை அலங்கரிப்பதில்லை, நிலவினைப் போன்று ஒளிரும் மாலையுமல்ல. குளியலுமல்ல, உடல் பூச்சுகளுமல்ல, பூக்களுமல்ல,  தலை அலங்காரமும் அல்ல. பண்பட்ட சொற்கள் மட்டுமே அவனை அலங்கரிக்கும். அணிகலன்கள் நாள்பட, பழுதடையுமன்றோ. சொல் அணிகலன் ஒன்றே அணிகலனாமே.

கேயூரம் – தோளணிகலன் - தோள்வளை

Sloka 20

vidyA nAma narasya rUpamadhikaM pracchannaguptaM dhanaM
vidyA bhOgakarI yaSassukhakarI vidyA gurUNAM guruH |
vidyA bandhujanO vidESagamanE vidyA parA dEvatA
vidyA rAjasu pUjitA na tu dhanaM vidyAvihInaH paSuH || 20 ||

vidyA nAma narasya rUpam-adhikaM pracchanna-guptaM dhanaM
vidyA bhOga-karI yaSaH-sukha-karI vidyA gurUNAM guruH |
vidyA bandhu janO vidESa gamanE vidyA parA dEvatA
vidyA rAjasu pUjitA na tu dhanaM vidyA-vihInaH paSuH || 20 ||

विद्या नाम नरस्य रूपमधिकं प्रच्छन्नगुप्तं धनं
विद्या भोगकरी यशस्सुखकरी विद्या गुरूणां गुरुः ।
विद्या बन्धुजनो विदेशगमने विद्या परा देवता
विद्या राजसु पूजिता न तु धनं विद्याविहीनः पशुः ।। 20 ।।

विद्या नाम नरस्य रूपम्-अधिकं प्रच्छन्न-गुप्तं धनं
विद्या भोग-करी यशः-सुख-करी विद्या गुरूणां गुरुः ।
विद्या बन्धु जनो विदेश गमने विद्या परा देवता
विद्या राजसु पूजिता न तु धनं विद्या-विहीनः पशुः ।। 20 ।।

Learning is enhanced beauty. It is a hidden, guarded treasure. It gives enjoyment, fame and happiness. It is the greatest of great things. When travelling to foreign lands, it is a friend. It is the supreme deity. It is learning, not wealth that is venerated by kings. A person who is bereft of learning is indeed a beast.

கல்வி, மனிதனின் உருவத்தினும் மேலானது. அது ஒளித்துக் காக்கப்படும் செல்வம். கல்வி இன்பங்கள் அருள்வது, பெயர் மற்றும் மகிழ்ச்சி அருள்வது. கல்வி தலை சிறந்தது. கல்வி வெளி நாடு செல்கையில் உறவினராம். கல்வி உயர்ந்த தெய்வமாம். மன்னர்களால் தொழப்படுவது கல்வியே, செல்வமல்ல. கல்வியற்றவன் மிருகமே.

ஒளித்துக் காக்கப்படுவது – கல்வி வெளிப்படையாக காட்டப்படுவதன்று


No comments:

Post a Comment